Teraz ma chytila taka nálada, že musím furt písať a tak píšem...
O blogu: Je to tu na nič... Nikto sem nechodí, niektoré Sb-čka sú celé mesiace pozastavené a tie čo nie sú, sem NECHODIA (česť výnimkám, ale ani tých nie je veľa). Normálne s tým trhnem, ale bude ma to asi veľmi mrzieť, keď si spomeniem ako som na tomto blogu drela, koľko času mi to zabralo, koľko námahy ma to stálo... A čo z toho? Žiadna vďaka, žiadna návštevnosť, žiadna odozva... Ale ako sa hovorí, všetko sa raz musí skončiť...
A to ma privádza ku ďalšej téme:
Smrť: Aká je? Viem, že je to absolútne od veci, ale zaujíma ma to a práve teraz ma to napadlo. Aké je to umrieť. Vedieť, že umieraš, ale ty to nemôžeš zastaviť. Viem, že moje problémy sú akože nič oproti problémom niekoho iného. Ale mňa to trápi. Čo keď tu už zajtra nebudem. A niekto sa na mňa bude hnevať. Alebo ja sa na niekoho budem hnevať. O čom je do riti život?
Alkohol, cigarety, drogy: O tom som už hovorila, ale nikdy nieje ničoho dosť. Nadväzujem k mojej predchádzajúcej téme Smrť. Život je boj... je ťažký. Tak prečo si ho ešte zťažovať nejakými závislosťami a spôsobovať si zdravotné no i normálne problémi. Načo?
Sebapoškodzovanie: Neviem. Prosto... niektorí to odsudzujú, ale aj tak je na tom niečo zvláštne. Teda pre mňa. Možno si o mne budete myslieť, že som blázon, keď takto hovorím, ale vy nemáte niekedy pocit ublížiť si zato, čo ste spravili? Ja mávam také pocity :P
Toť vše... na dnes :DD































































Awojky jak se máš?