Ja proste neviem...Môžem sa nažiť ako koľvek...
Môžem robiť čokoľvek...
Ale dobrú, naozaj dobrú, náladu mi teraz nikto nenavráti...
Nevie čo chcem...
Možno tak svätý pokoj...
Ale to sa nedá...
Je to blbé...
Naozaj na ShiT...
Neviem čo mám robiť...
Neviem ako ďalej...
Asi by som potrebovala psychologa...
Proste mma v sebe toľko pocitov...
Veľa skyrtých emócií...
A dusím ich v sebe...
Nedokážem ich dať najavo...
Neviem ako :( akoby som to už zabudla...
Od kedy som bola v nemocnici,
zmenila som sa...
Už nikdy nebudem taká istá...
Pripadám si staršia, dospelejšia...
Viac zodpovedná a ... proste taká ako sú dospelí...
Som nudná...
Som jedna veľká socka...
Najradšej by som...
Vlastne ani neviem čo...
A to je to najhoršie...
Neviem ako si pomôcť...
Lebo neviem čo ma ničí...
Úprimne by som povedala, že všetko ale to sa nedá napraviť...
To sa proste nedá...
:(






























































